KÚTY

okres : Senica
kraj : Trnavský kraj
počet obyvateľov : 4136
rozloha mesta : 2715 Ha
PSČ : 908 01
adresa : Obecný úrad Kúty,Nám. Radlinského 981, 90 801 Kúty
telefónne číslo : 034/ 659 72 01 - 034/ 659 72 21
informačné centrum : 034 651 64 59
web mesta : www.kuty.sk
e-mail : obec.kuty@post.sk

Kúty ležia v severozápadnej časti Záhorskej nížiny, na severe Borskej nížiny neďaleko rieky Moravy. Nachádzajú sa v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Českou republikou. Pri obci je výjazd z diaľnice a cez obec vedie hlavná cesta smerom na Brno, Bratislavu, Holíč a Senicu.

Prírodné pomery

Väčšia časť územia obce sa rozkladá na nive rieky Myjavy a nive a terasách rieky Moravy. Niva Myjavy a Moravy je najnižšie položenou časťou Záhorskej nížiny. Tvoria ju nánosy štrkopieskov a viate piesky. Pri ťažbe štrkov a pieskov vznikli vodné nádrže(miestne názvy Drahy, U Janíčkov). Pôdne pomery sú pestré: nivné pôdy(južná časť na nive Myjavy), lužné pôdy(pri Morave), mačinové pôdy ( na naviatych pieskoch). Územie patrí do teplej oblasti, množstvom zrážok do mierne suchej oblasti.

História

Prvé pamiatky o praobyvateľoch Kútov siahajú až do doby kamennej. Dôkazom toho sú črepy, nádoby a najmä kamenná dýka. Z doby bronzovej sa našli oštepy, dýky. Z doby železnej sa našli keramika, sekery, nože, radlice. Z doby predhradišťskej popoľnica, sekery, nôž. Najviac predmetov sa však našlo z doby hradišťskej, teda slovanskej- pohrebište, železný kľúč, ovčiarske nožnice. Obec sa po prvý raz spomína v roku 1468 pod názvom Kuth. Názov obce pochádza od slova kút( vo význame vzdialené miesto obyčajne v ohybe riek, ciest alebo pohorí). V stredoveku patrila k panstvu hradu Ostrý kameň, neskôr k šaštínskemu panstvu Czoborovcov. V Kútoch pracovali tri mlyny. Od roku 1736 Kúty vlastnili Habsburgovci.Kúty mali jarmočné právo. Táto výsada im umožňovala usporadúvať šesť výročných jarmokov.

Podniky

Rýchlemu rozvoju priemyslu, obchodu a remesiel v obci prispela výhodná poloha na hlavnej železničnej a cestnej križovatke v blízkosti colnice a diaľnice. K najvýznamnejším podnikom z hľadiska zamestnanosti patria: Kovotvar v. d.,Železnice SR – železničná stanica Kúty, Kufner Textil a.s., Baliareň Maxin s.r.o., Poľnohospodárske družstvo,Hefra a.s.

Pamiatky

Z kultúrno historického hľadiska zaujme rímskokatolícky barokový kostol sv. Jozefa Pestúna. Postavili ho v rokoch 1717 až 1726. Základný kameň položil gróf Jozef Cobor v prítomnosti svojej starej matky Barbory Erdodiovej. Veža kostola, ako ju poznáme teraz, bola postavená až v roku 1841 za pomoci cisára Ferdinanda V.,patróna chrámu. Prvé vežové hodiny boli zaobstarané roku 1855. Pri prechode frontu v apríli 1945 kostol utrpel značné škody. Dostal vyše 40 granátových zásahov. Napriek tomu sa v ňom mohli konať bohoslužby. Oprava stála 300 000 Kčs. Medz bohoslužobnými predmetmi, dodnes používanými v miestnom kostole , medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí zachovalý strieborný pozlátený omšový kalich , ktorý pochádza z roku 1612. V roku 1990 bola pri kostole vybudovaná a posvätená Lurdská kaplnka Panny Márie. V ohradenom areáli kostola stojí vysoký honosnejší kamenný kríž z roku 1898. Pred ohradeným areálom kostola stojí v osobitej ohrade na vyššom hranole podstavca, veľké kamenné súsošie známeho kútskeho kňaza Dr. Andreja Radlinského od slovenského sochára Andreja Kováčika (1889-1953) z Bratislavy. Súsošie bolo slávnostne odhalené 20. júla 1930. Pri obvodnom červenom múre stojí vedľa pomníka padlých pôsobivé súsošie kalvárie. Po stranách ústredného kríža s Ukrižovaným stoja voľné sochy Panny Márie a svätého Jána apoštola z tmavšieho kameňa(1893). Oveľa menšou sakrálnou stavbou ako je kostol, je Kaplnka svätej Anny. Nachádza sa uprostred okolitej zástavby domov. Pôvodná kaplnka je staršia ako kostol (minimálne koniec 17. storočia).Okolo kaplnky bol aj núdzový cintorín, viazaný na vyskytujúce sa morové epidémie.. Dokladá to v kaplnke aj podnes zachovaný obraz svätého Rocha, patróna proti moru, ku ktorému chodievali procesie. Dnešná podoba kaplnky pochádza z roku 1852. Charakteristickou sakrálnou pamiatkou v obci je väčšia samostatná zvonica. Hoci je datovaná rokom svojho vzniku 1826, je staršia, pretože v obci kde nebol kostol, plnila zvonica viacero funkcií. Ďalšie pamiatky: Božia muka nachádzajúca sa v strede Štefánikovej ulice Kríže a sochy
Historicky najstaršou technickou pamiatkou v obci je dodnes, najmä vo svojom vnútornom zariadení pomerne dobre zachovaná budova Polákových mlyna. Zariadenie pochádza z čias Rakúsko-uhorskej monarchie.

Novodobá architektúra

Poschodová budova Obecného úradu a Kultúrneho domu s oblúkovitou časťou točitého schodišťa na priečelí stavby. Areál základnej školy a areál materskej školy, areál železničnej stanice, ktorá patrí svojho druhu k najväčším na Slovensku. Pôvodná budova železničnej stanice bola vybudovaná v období Rakúsko-uhorskej monarchie v priebehu stavby železničnej trate Devínska Nová Ves-Uhorská Skalica v rokoch 1888-1892. Nová budova bola postavená v období Československej republiky v 30. rokoch.

Osobnosti obce

V rokoch 1861 – 1879 pôsobil v Kútoch národný buditeľ a spisovateľ PhDr. Andrej Radlinský. Ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Má veľké zásluhy na založení spolku sv. Vojtecha v Trnave. V rokoch 1865 – 1867 sa postaral o obnovu kútskeho kostola. Univerzitný profesor, doc. ThDr. František Jehlička, politik, publicista, pôsobil ako profesor náboženstva na Učiteľskom ústave v Modre, neskôr v Budapešti, vo Varšave a Washingtone. ThDr. Matej Hések, náboženský spisovateľ, regionálny historik, pedagóg, prekladateľ. Zaoberal sa históriou Záhoria. Používal pseudonym Dr. Štiavnický ThDr. PhDr. Štefan Hések farár, dekan, kanonik, od roku 1938 generálny vikár, od roku 1942 pápežský pronotár, jazykovedec, pedagóg, významný funkcionár katolíckych, kultúrnych a náboženských organizácií. Používal pseudonym Dr. Vranovský. Ladislav Jánsky, vlastným menom Kiss, prekladateľ, dramatizátor. JUDr. Ferdinand Klinda verejný činiteľ a právnik. Pôsobil ako tajomník a predseda obchodej priemyselnej komory v Košiciach, ako vedúci odboru, personálny šéf Ministerstva pôdohospodárstva a v ďalších funkciách. Ing. František Valachovič DrSc.-Gajdoš. Bol banský inžinier, vysokoškolský profesor. Rozpracoval novú metodiku skúmania deformačných vlastností hornín v podmienkach priestorového namáhania. Je spoluautorom československého vynálezu panelovej výstuže banských diel. Mgr. Jozef Mikuš – stredoškolský pedagóg, regionálny historik, propagátor regionálnej histórie, osvetový pracovník. Stal sa jednou z hlavných osobností kultúrneho života obce. V historickej práci nadviazal na dielo Mateja Héska.

Príroda

Vlhké časti nivy Moravy a Myjavy sú porastené mäkkými lužnými lesmi s hojným výskytom vŕb a topoľov. Viate piesky pokrývajú porasty borovice, ktoré nahradili pôvodné dubové lesy. Typické pre toto územie je vodné vtáctvo. Je tu chránené hniezdisko husi divej. Celé územie sa vyznačuje bohatstvom druhov hmyzu.
Cestovný ruch a turizmus v obci umožňujú v blízkosti vybudované cykloturistické trasy a možnosti ubytovania v Moteli u Janíčkov, s kapacitou 72 lôžok a možnosti stravovania v Motoreste u Janíčkov a v reštauračných zariadeniach v obci.

Symboly obce

Erb obce je v zelenom štíte, zobrazuje zlaté čerieslo v hornej časti a pod ním strieborný lemeš, na ktorom je položená zelená Merkúrova palica ( tzv. caduceus ). Čerieslo a lemeš symbolizujú poľnohospodárske náradie. Merkúrove palice symbolizujú geografickú polohu obce - centrum obchodu, colníctva a križovatky hlavných ciest. Štít erbu je neskorogotický. Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov.
Zástava obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/8), žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (2/8), zelenej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8). Zástava má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Vyhľadávať text