GBELY

okres : Skalica
kraj : Trnavský kraj
počet : obyvateľov: 5223
nadmorská výška : 190m
rozloha mesta : 5993 ha
PSČ : 908 45
adresa :Mestský úrad Gbely, Námestie slobody 1261, 908 45 Gbely
tel. : 034/690 64 11
e-mail : sekretariat@gbely.sk
weby mesta : http://www.gbely.sk
weby mesta : http://www.gb.mesto.sk

Gbely sa nachádzajú v najzápadnejšej časti Slovenska, v severozápadnej časti Záhoria, na styku Záhorskej nížiny s Myjavskou pahorkatinou. Sú súčasťou osobitého národopisného celku, pre ktorý sa v súčasnosti užíva i názov Slovenské Pomoravie. Je v hraničnej polohe voči Českej republike. Rozdelením česko-slovenského federatívneho štátu k 1. 1. 1993 sa naše mesto stalo pohraničným sídlom vzdialeným 7 km od hranice Českej republiky. Väčšina chotára je rovinného charakteru. Jeho západnú hranicu tvorí rieka Morava, za ktorou ležia moravské obce Tvrdonice a Kostice. Severne od Gbelov sa nachádzajú Kopčany a Holíč, východne Petrova Ves, na juhu Smolinské a Brodské.

Prírodné pomery

Gbely ležia v nížinatej krajine Pomoravia, v klimaticky teplej a mierne suchej oblasti. Nadmorská výška nášho katastra sa pohybuje od 154m (hladina štrkovísk) po 255m na Ostrom vrchu a 260,7m v chotárnej časti Vinohrady. Pôdne zloženie chotára je rozmanité. Bohatý je na štrkopiesky, viate piesky, treťohorné íly i černozemné, lužné a nivné pôdy. Celé územie mesta je odvodňované k rieke Morave, konkrétne tokmi Unínskeho, Barinského, Gbelského a Adamovského potoka. V katastri Gbelov sa vyskytuje päť druhov nerastných surovín: ropa, zemný plyn lignit, štrkopiesky a tehliarske hliny.

História

Sídliskové nálezy z 1.- 4. storočia n. l. dokladajú osídlenie územia ešte v predslovanskom období. V 7. - 8. storočí a dobe veľkomoravskej tu existovala slovanská osada a mohylové pohrebisko. Dôkazom je nález pohrebiska a sídliska. Pri výkopových prácach-ťažbe štrku v Gbeloch v Adamove boli vykopané zvyšky mamuta. Ide konkrétne o zub – stoličku mamuta ( dlhú 32 cm, vysokú 14,4 cm a širokú 9 cm ) s lamelami , prostredníctvom ktorých drvil mamut rastlinnú potravu. Druhým nálezom bol fragment z mamutieho kla, konkrétne z jeho povrchovej vrstvy ( dľžka 34 cm, šírka 7 cm a hrúbka 0,8 cm ). Črepy kamenných štiepaných nástrojov sa našli v rozsiahlej lokalite, s ťažiskom osídlenia v dobe rímskej. Dá sa teda predpokladať, že najstaršie osídlenie Gbelov rámcovo patrí do mladšej doby kamennej. Z tohto obdobia pochádza i kamenná sekerka so zaobleným ostrím. Osídlenia z doby bronzovej dokazujú črepy nádob z neskorej fázy jej vývoja, vykopané v časti chotára, na pravom brehu Unínskeho potoka. Prvá historická správa o Gbeloch pochádza z roku 1392, kedy patrila medzi významnejšie sídla na Záhorí,keďže už mala vlastnú faru. Obec sa v tom čase nazývala Kwbel, t. j. Gbely. Jej názov je odvodený z pôvodne gréckeho slova, ktoré prostredníctvom latinčiny už v prvých storočiach nášho tisícročia prešlo aj do slovanských jazykov, kde označovalo starú objemovú mieru „kubulus“-gbel.V nárečiach sa tento názov zachoval dodnes(gbel, kýbel).Pôvodný názov si obec udržala po obdobie existencie, až do súčasnosti. Gbely boli súčasťou holíčskeho panstva a patrili jeho majiteľom. V štrnástom storočí to boli Stiborovci, potom Šlikovci, od roku 1489 Czoborovci a od roku 1736 Habsburgovci. Niektoré mestské výsady získali Gbely už v 16. - 17. storočí. Mali právo poriadať 4 výročné jarmoky, čo priaznivo ovplyvnilo najmä rast miestnych remesiel. Staršie významnejšie postavenie mesta nepriamo dokladá aj obecné pečatidlo z 15. storočia, potvrdzujúce už v tom čase existenciu obecnej samosprávy v Gbeloch. Na pečatidle nachádzame archanjela Michala víťaziaceho nad drakom, patróna Gbelov. Pečatidlo s kruhopisom SIGILLUM OPPIDI EGBELIENSIS A.D. 1700 už na samom začiatku 18. storočia uvádza Gbely ako mestečko /oppidum/. Gbelským poddaným patrili už od 16. storočia tieto práva: od sviatku archanjela Michala až do Vianoc mohli predávať svoje vlastné víno. Ďalej neboli povinní odvádzať dávky z polí ktoré sami zúrodnili. Bezplatne mohli zberať v lese suché drevo na kúrenie ako aj krmivo pre dobytok. Koncom 19. storočia sa obyvateľstvo Gbelov zaoberalo najmä poľnohospodárstvom a spracovaním poľnohospodárskych produktov. Prevažovalo pestovanie obilovín, zemiakov, cukrovej repy a konopí. Po vybudovaní železničnej trate Kúty- Veselí nad Moravou v roku 1892 nastalo lepšie spojenie Gbelov s okolitým svetom, čo bolo základnou podmienkou ich hospodárskeho rozvoja. V roku 1907 bol založený spolok s názvom „Úverkové družstvo“. V histórii Gbelov je nesmierne Významným rok 1913, keď miestny obyvateľ, roľník Ján Medlen, náhodou objavil v Gbeloch ložisko zemného plynu. Uhorská vláda nenechala objav bez povšimnutia a už od 10. januára nasledujúceho roku začala v Gbeloch s ťažbou ropy. Ropu spočiatku ťažila maďarská kráľovská spoločnosť. Po vzniku Českoslovenka prevzal ťažbu štát. Gbely boli povýšené na mesto 1. 1. 1989.

Podniky

V súčasnosti je naše mesto známe hlavne vďaka bohatej naftárskej tradícii a podniku Nafta a. s. Gbely. Z ďalších podnikov a organizácií ktoré majú sídlo v Gbeloch treba spomenúť: Poľnohospodárske družstvo, vzniklo rozdelením bývalého Jednotného roľníckeho družstva Gbely k 1. 1. 1992 na dve samostatné poľnohospodárske družstvá, a to Poľnohospodárske družstvo v Gbeloch a Poľnohospodárske družstvo Smolinské. Hydinár a.s. Gbely – zaoberá sa chovom a výrobou hydinového mäsa, produkciou konzumných slepačích vajec, obchodovaním s hydinovými výrobkami a mrazenými polotovarmi. WED Slovakia spol. s r.o. Zakladateľmi firmy boli bývalí pracovníci košeľovej firmy Šohaj Strážnica, ktorí prví prišli s myšlienkou vyrábať v Gbeloch košele a iný technologicky podobný sortiment výrobkov na bežné nosenie. Firma Sieko sa zaoberá podnikaním v oblasti tlačenej reklamy a od roku 1998 aj autodopravou. Firma Kamko je rodinný kamenosochársky podnik. Firma ponúka množstvo návrhov pomníkov, spôsobov pokrývania hrobov a množstvo interiérových a exteriérových výrobkov do domov a budov. Firma Peel Data podniká v oblasti hromadného spracovania dát, poskytuje služby v oblasti vedenia jednoduchého a podvojného účtovníctva, spracovanie daňových priznaní, účtovného, daňového a organizačného poradenstva a auditu. Tehelňa Gbely. Spoločťnosť sa zaoberá tehlierskou výrobou a s ňou súvisiacou banskou a obchodnou činnosťou.

Pamiatky

Medzi najvzácnejšie dominanty mesta patrí neskoroklasicistický kostol sv. Michala Archanjela postavený v rokoch 1846– 1852. Patrí k najväčším a najhonosnejším na Záhorí. Mal postavenie biskupského chrámu a bol okrasou nielen Záhoria, ale i celého vtedajšieho Uhorska. Na jeho vybudovanie i vybavenie interiéru prispela i cárska rodina. Kostol bol vysvätený 12. decembra 1852 a odvtedy slúži farskému spoločenstvu. V kostole je rekonštruovanýorganom, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Rokokové súsošie Immaculaty z 2. polovice 18. storočia, klasicistický Trojičný stĺp z polovice 19. storočia a Kríž v parku pred Domom kultúry sú významné pamiatky.

Novodobá architektúra

Novodobými dominantami mesta sú budovy Nafty, a.s. Gbely a Dom kultúry mesta Gbely. V meste je vybudované špičkové hokejbalové ihrisko a multifunkčné ihrisko.

Významní občania

Naše mesto malo aj má pracovitých a obetavých občanov, z ktorých v minulosti vynikli a prerástli rámec priemernosti predovšetkým kňazi Ján Juriga, Anton Knapp, Ferdiš Juriga, ktorý bol aj významným politikom, košický biskup Jozef Čársky, hudobný historik Konštantín Hudec a chirurg MUDr. Konštantín Čársky, na ktorých s úctou spomíname. Zo súčasníkov, ktorí šíria dobré meno svojho rodiska treba spomenúť urológa MUDr. Vladimíra Škutila, akademických maliarov Bohumila Baču, Zdena Brázdila a Mariána Komáčka, scénografa Vladimíra Suchánka a dirigentku chlapčenského speváckeho zboru Magdalénu Rovňákovú.

Kultúra

V obci pôsobí folklórna skupina Gbelan, ktorá vznikla v 70. rokoch. Od svojho vzniku niekoľkokrát prerušila svoju činnosť, ale vždy sa našli pokračovatelia tradícií. Naposledy sa tak stalo v roku 1999. Organizačnou vedúcou je pani Jana Morávková, programovou vedúcou je pani Aurélia Polesňáková, choreografiu má na starosti pani Andrea Budajová. V súčasnosti má súbor 12 členov tanečnej skupiny, 10 členov speváckej skupiny, 5 členov hudobného doprovodu a 4 členov z detských radov. V máji 2003, pri Farskom úrade v Gbeloch , vznikol chrámový zbor „Laetícia“. Repertoár zboru pozostáva z duchovných piesní v dvoj až trojhlasnej úprave. Umeleckou vedúcou a dirigentkou zboru je pani učiteľka Magda Rafaelisová a hudobný sprievod zabezpečuje Mgr. Katarína Knotková. V súčasnosti má v repertoári asi 25 skladieb (mariánske, veľkonočné, vianočné a duchovné) od svetových (Mozart, Bach) aj slovenských skladateľov (E. Suchoň, M. Sch. Trnavský).Zbor svojim spevom umocňuje slávnostnú atmosféru pri bohoslužbách slávených počas cirkevných sviatkov, pri príležitosti sviatosti prvého svätého prijímania a sviatosti birmovania, i pri slávnostných svätých omšiach v Domove pokojnej staroby v Gbeloch. Netreba však zabúdať ani na ostatné organizácie a občianske združenia, ktoré sa angažujú v oblasti kultúry. Je to najmä Jednota dôchodcov, TJ Nafta Gbely, Slovenský zväz telesne postihnutých a postihnutých civilizačnými chorobami,Kultúrna a Sociálna komisia pri MsÚ Gbely, Mestské kultúrne zariadenie Gbely. Mestská knižnica eviduje viac ako 500 čitateľov. Od roku 2001 knižnica poskytuje aj internetové služby pre verejnosť. Okrem požičiavania kníh, čo je jej hlavnou činnosťou, poriada informačné a vzdelávacie akcie pre žiakov materských a základných škôl.

Akcie

Od roku 1996 sa obnovila tradícia poriadania hodových osláv s bohatým kultúrnym programom. Oslavy začínajú sobotňajším jarmokom. Počas soboty a nedele sa uskutočňuje Výstava drobnochovateľov a rôzne výstavy v kultúrnom dome Gbely (výstava obrazov, starých fotografií, ovocia a zeleniny).Večer sa poriada hodová zábava. V nedeľu je slávnostná omša za doporovodu chrámového zboru Laetícia. Záver hodov patrí koncertu dychových hudieb. Reprezentačný ples mesta Gbely oslávi v roku 2011 svoje 15. výročie. Pomaly sa stávajú tradíciou aj fašiangové oslavy, ktoré sa začínajú fašiangovým sprievodom rôznych masiek za doprovodu dychovej hudby a končia sa polnočným pochovávaním basy. Fašiangové oslavy sa uskutočňujú v réžii folklórneho súboru Gbelan. Už tradičným podujatím môžeme nazvať akciu poriadanú v mesiaci jún pod názvom Gbelská paráda. Okrem toho, že si môžete vypočuť krásne ľudové piesne v podaní miestneho súboru Gbelan, ale aj iných súborov nielen z okolia, ale aj z iných kútov Slovenska i zahraničia, pokochať sa na nádherných krojoch, potešiť sa pohľadom na vystúpenia našich malých i väčších ratolestí, je táto akcia skutočne skvelou príležitosťou pre stretnutie sa rodákov, z ktorých väčšina už v Gbeloch nebýva, ale hrdo sa hlási k mestu z ktorého vzišla.

Príroda

Do katastrálneho územia Gbely patria Adamovské jazerá. Nájdeme ich na 85. riečnom kilometri rieky Moravy, od ktorej sú vzdialené niekoľko sto metrov. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, ktoré vznikli činnosťou človeka pri ťažbe štrkových nánosov rieky Moravy (od roku 1969).Na severnom , plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba aj v súčasnosti, no iba na jeho západnej strane. Jeho južná a východná strana poskytuje ideálne možnosti pre rybolov a letnú rekreáciu s možnosťou kúpania. Južné, malé štrkovisko s 13- timi ostrovmi, spĺňa ideálne hniezdne podmienky pre viac ako 80 druhov vtákov a preto rekreačné a rybolovné využitie je sezónne obmedzené. V súčasnosti patria Adamovské štrkoviská k najvýznamnejším ornitologickým lokalitám nielen na Záhorí, ale na celom Slovensku. Lokalita je dôležitou migračnou zastávkou mnohých sťahovavých druhov a tiež zimoviskom severských populácií divých husí, preto je súčasťou chráneného vtáčieho územia. Po oboch stranách rieky Moravy sa nachádzajú zachované prírodné územia. Je tu veľa mokradí -mŕtvych a slepých ramien,periodických mlák, tôní, zaplavovaných depresií i zbytky lužných lesov a lúk. Pekný výhľad na krajinu umožňuje rozhladňa-Adamovská vtáčí hledzírňa. Turisti môžu lokalitu navštíviť odbočením zo štátnej cesty Kúty – Holíč, alebo po červenej cyklistickej magistrále vedúcej po hrádzi rieky Moravy. V prípade záujmu o exkurziu alebo o prednášku kontaktujte pracovníkov Štátnej ochrany prírody, Správy CHKO Záhorie v Malackách, tel.:+421 34 7722 735 alebo na pracovníkov Turistickej informačnej kancelárie mesta Gbely , tel.:+421 34 6621 764, E-mail:kultura@gbely.sk, http://www.gbely.sk

Ubytovanie

Možnosť ubytovania poskytuje
Stredné odborné učilište elektrotechnické
Učňovská 700, 908 45 Gbely
zodpovedný vedúci : Nagy Róbert
prevádzková doba 6,00-22,00
č. tel.: 034/ 66 21 365

Poľovnícka reštaurácia Gbely
č.tel. 6621 347 Symboly mesta

Vlajku mesta tvorí päť rovnako širokých pozdĺžnych pruhov, do vrchu farby modrej, žltej, bielej, žltej a modrej, usporiadaných pod sebou. Na zdanej polovici listu vlajky je vystrihnutý trojuholníkový cíp, ktorý siaha do jednej tretiny dĺžky dlhšej strany vlajky.


Erb mesta

V modrom štíte na zlatom drakovi so strieborným rohom a jazykom stojaci vľavo naklonený strieborný, zlatovlasý, striebrokrídly anjel v striebornom, na hrudi zlato prepásanom rúchu, so striebornou čelenkou a strieborným krížom na hlave, v zdvihnutej pravici so strieborným mečom so zlatou rukoväťou, v ľavici so zlatými váhami, na miskách ktorých sú drobné strieborné postavičky.



Pečať mesta

V strede pečate sa nachádza svätý Michal archanjel, ktorý stojí na drakovi a v rukách drží meč a váhy.


Úradné hodiny

Pondelok: 08.00 - 16.00 hodiny
Utorok 08.00 - 16.00 hodiny
Streda 08.00 - 16.00 hodiny
Štvrtok 08.00 - 16.00 hodiny
Piatok 08.00 - 16.00 hodiny

Obedňajšia prestávka: 12:00 - 12:30

Vyhľadávať text