BRODSKÉ

okres : Skalica
kraj : Trnavský kraj
počet obyvateľov : 2360
rozloha mesta : 1989 Ha.
smerové telefónne číslo : 034
PSČ : 908 85
e-mail : obecbrodske@stonline.sk
adresa : Obecný úrad Brodské,
Námestie SNP 88, 908 85 Brodské
telefónne číslo na obecný úrad : 034/659 11 02

Obec Brodské sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Moravy, na styku Borskej nížiny a Dolnomoravského úvalu.V jej katastri sa nachádzajú dva cestné hraničné prechody a je na hlavnom ťahu Bratislava – Praha. Rieka Morava tvorí prirodzenú hranicu s Českou republikou a Rakúskom. Obec Brodské lemujú ihličnaté lesy „Bory“ bohaté na huby.

Prírodné pomery

Z geologického hľadiska je bročiansky terén z neogénu. V koryte rieky Moravy sa našiel rohovec, buližník a kremeň. Chotár Brodského je tvorený lužnými, čiernozemnými a mačinovými pôdami. Je tu mierne nížinná klíma, s teplotami v januári -1 - - 4°C, v júli je 19,5 – 20,5°C a viac, ročné zrážky sú 530-650 mm. Geomorfologicky je chotár nížina, ktorá sa mierne zvažuje k rieke Morave. Výška nad morom je 161,87m. Najvyšší kopec je Psí mhora, vyvýšenina asi 1-2 m nad okolím. Sú tu jazerá Dolce, Čerňoch, Stará Morava, Krajník, Hadmáš, Židové jazero Jamy, Jazerka. Po druhej svetovej vojne vzniklo štrkovisko oproti železničnej stanici. Malé jarčeky sú Smuha a Dúhá muáka. V smuhe bola objavená minerálna voda. Botanické typy sú v Brodskom pestré. Prevažujú nížinné lužné lesy. V ihličnatom lese je prevažne borovica. Okolie Brodského je bohaté na jazerá a vodné toky, v ktorých sa zdržiava množstvo rýb ( kapor, lieň, mrena, karas, hrča, šťuka ).

História

Najstaršia osídlená časť obce bola medzi dvomi korytami rieky Moravy, nazývanej „Veleš“. Dokladom toho sú nálezy o osídlení v podobe hlinených črepov datovaných do 9. až 10. storočia, kostí domácich zvierat, popola a nánosov po záplavách. Celá lokalita bola určená ako hradisko. Hradiská u slovanov vznikali i počas veľkomoravského obdobia a je teda pravdepodobné, že na území Brodského jestvovala v tomto období významná komunita, ktorá mala vlastný sakrálny objekt. Povesť hovorí, že keď sv. Cyril a Metod prichádzali na Veľkú Moravu, v noci ich v spánku zastihla povodeň, ktorú spôsobili vody rieky Moravy. Miestni rybári ich cez brod previedli na suchú zem. Od brodu pochádza i názov obce Brodské. V historicky dochovanom znaku obce, ktorý stavia na staršej obecnej pečati sú vyobrazení práve títo dvaja svätci. V období po Veľkej Morave dané územie tvorilo tzv. konfínium, hraničné pásmo Uhorska-od Devína po Uherské Hradište. V 13. storočí patrilo konfínium pod správu hradu Wivar (Holíč-1205). Holíčske panstvo bolo vo vlastníctve kráľa, ktorý ho prepožičiaval feudálom. Začiatkom 14. storočia ho vlastnil Matúš Čák až do smrti v roku 1321, potom Ján Luxemburský, od roku 1332 Štefan Čech zo Štenberka,od roku 1347 Štefan Vereš. Obec Brodské sa prvýkrát uvádza v roku 1317 pod menom Barachka. V roku 1547 prišli do Brodského habáni-anabaptisti (tzv.novokrstenci), ktorí ako náboženská sekta museli v roku 1525 opustiť Švajčiarsko. Na západnom Slovensku, najmä na Záhorí sa mohli habáni usadiť zásluhou grófa Františka Nyáriho v Sobotišti a Petra Bakiča, spomajiteľa holíčsko-šaštínskeho panstva. V Brodskom si zriadili habánsky dvor v ktorom spoločne pracovali. Venovali sa remeslám, najmä úžitkovej maľovanej a vypaľovanej keramike – fajanse. Po roku 1550 sa Brodské stalo asi najväčšou habánskou osadou na Slovensku. Brodské patrilo k najvýznamnejším remeselníckym strediskám, v ktorom sa od roku 1588 realizovala keramická výroba. Pôsobenie habánov v Brodskom končí v roku 1663, keď dňa 6. septembra habánsky dvor v Brodskom vyrabovali a úplne zničili Turci. Obec v roku 1715 mala spolu 7 poddanských a 44 želiarskych domácností a získala právo na 4 výročné jarmoky. V roku 1749 predal Jozef Cobor holíčsko-šaštínske panstvo cisárskej rodine, Františkovi Lotrinskému, za 350 tisíc zlatých, a tak sa dostalo aj Brodské k cisársko- kráľovským majetkom. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, aj keď pôdy bolo málo a nebola zvlášť úrodná. Koncom 19. storočia pôsobila v Brodskom zápalkáreň a 5 škrobární. Za Mateja Reháka sa konali r. 1862 v Brodskom prípravy na založenie Spolku sv. Vojtecha. Miestny farár Pavol Blaho založil v Brodskom v roku1902 potravinový spolok. V roku 1900 sa vybudovalo vlakové spojenie z Kútov cez Brodské do Břeclavi a most na Morave. Železnicu po roku 1921 zdvojkoľajnili. Ako prvá na Slovensku bola elektrifikovaná. Po návrate z Ameriky r. 1923 Marek Čulen založil v Brodskom miestnu organizáciu KSČ. V roku 1932 sa začala stavať hradská z Kútov do Břelavi a betónový most cez rieku Moravu. V tomto roku sa tiež začalo s reguláciou Moravy a v roku 1934 sa dokončila. V roku 1936 bola zriadená verejná čitáreň a v roku 1937 začína v obci pôsobiť štátna škola. Elektrifikáciu Brodské oslavovalo 14. októbra 1937. Po vzniku Slovenského štátu sa Brodské stalo pohraničnou obcou. V roku 1957 sa zriadila kanalizácia a verejné osvetlenie. Vykonal sa prieskum poľa na nálezisko nafty. O rok neskôr sa čerpala nafta aj v Brodskom. Od roku 1965 bola zriadená autobusová doprava. V roku 1970 bol vybudovaný športový štadión, v roku 1976 dostavali miestny kultúrny dom. V roku 1984 obec plynofikovali. V rokoch 1992-2002 vybudovali vodovod a kanalizáciu. R. 1997 navštívil Brodské prezident Michal Kováč a prezrel si obec ohrozenú veľkou vodou Moravy, ktorá sa však nerozliala.

Podniky

Výroba v obci je zastúpená firmou Abena, ktorá sa orientuje na šitie autopoťahov. Poľnohospodársku pôdu užíva firma Roľnícka spoločnosť Brodské, ktorá sa v súčasnosti orientuje výlučne na rastlinnú výrobu, hlavne na obiloviny, kukuricu, olejoviny. Časť pôdy a maštale užíva súkromný podnikateľ, ktorý sa orientuje na rastlinnú a živočíšnu výrobu.

Pamiatky

Dominantou obce je trojloďový farský kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý vznikol asi roku 1163. Zamurované románske okno, gotická klenba presbytéria a zvyšok gotického okna tomu nasvedčuje. Kostol bol prvý raz rekonštruovaný roku1633, dôkazom je renesančná klenba, stĺpy a okná. Pri druhej prestavbe v roku 1866 boli k hlavnej lodi pristavené aj bočné lode (konventy). Zároveň bola postavená aj veža. Postavili ju podľa jednej z ostrihomských veží. Objekt rímsko- katolíckej fary pri kostole – dom č. 91, vytvára urbanistický celok so stavbou kostola. V obci sa ďalej nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Nevedno kedy ju postavili, ale asi ešte pred rokom 1900. Odbavovali sa tam niektoré pobožnosti. V Brodskom sú ešte dve Božie muky, sakrálne exteriérové plastiky, súsošie Piety pred kostolom, pomník obetiam 1. a 2. svetovej vojny, s pieskovcovou sochou so sakrálnym námetom, dom s barokovými štítmi, tzv dedinské baroko (v časti Hámre č.d.108), rodný dom Martina Čulena s pamätnou tabuľou (č.d.795), kríže, pričom najstarší je pred vchodom do kostola a nápis na ňom uvádza rok1869. V obci sú tri sochy: sv. Vendelína, ochrancu pastierov (oproti fare), sv. Floriána, ochrancu proti požiarom( pri múre farskej záhrady), obe sochy sú z roku 1907, tretia socha sv. Jána Nepomuckého, je na námestí pred kostolom. Sakrálnym objektom je aj dnešný cintorín.

Významní občania

Martin Čulen, národný buditeľ, pedagóg, odborný spisovateľ a publicista. Bol jedným zo slovenských národovcov , ktorí zmysel svojho života videli v rozvíjaní hmotnej a kultúrnej úrovne širokých vrstiev ľudu. Narodil sa 31. mája 1823 v Brodskom. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Skalici, Trnave a Bratislave. Filozofiu študoval v Trnave a ako klerik ostrihomskej arcidiecézy teologické štúdiá ukončil roku 1848 vo viedenskom Pázmáneu. Už ako študent Pázmánea vo Viedni založil 1.decembra 1845 slovanskú knižnicu a Slovenský čitateľský spolok. V ňom sa stretávali slovenskí národovci so Srbmi a Chorvátmi. Martin Čulen sa v roku 1848 zúčastnil slovanského zjazdu v Prahe. Odtiaľ sa vrátil do Ostrihomu, kde ho 13. decembra 1848 vysvätili za kňaza. Po krátkom pastoračnom pôsobení vo Veľkých Levároch a v Majcichove prichádza 17. novembra 1851 za dočasného profesora matematiky a fyziky na katolícke gymnázium do Banskej Bystrice. Napísal prvú učebnicu matematiky. Talentovaného Čulena preložili 22. júla 1856 na vyššie kráľovské gymnázium do Bratislavy. Tu sa kontaktoval so slovenskými národovcami a angažoval sa na pokusoch založiť Maticu slovenskú. Stál pri jej zrode a bol členom jej výboru. V roku 1861 koncipoval spolu s Hurbanom, Paulíny-Tóthom a Radlinským Žiadosti národa slovenského. Ako 36 ročný sa stal riaditeľom szatmarského gymnázia (1859 – 1861), kde spolu so svojím profesorským zborom, publikoval články o slovenskom školstve a pedagogike a vydávali slovenské učebnice pre potreby gymnázií a stredných škôl. Za pomoci väčšiny slovenských národovcov sa mu podarilo 13. októbra 1869 v Kláštore pod Znievom založiť slovenské patronátne rímsko – katolícke gymnázium. Bola to škola na vysokej odbornej úrovni, škola chudoby národnobuditeľského charakteru. Bol to vrchol jeho národnobuditeľskej činnosti. Proti Martinovi Čulenovi bola rozpútaná nenávistná kampaň. Vláda zatvorila revúcke aj znievske gymnázium a v roku 1875 aj Maticu slovenskú. Zo Znieva odišiel do malej dedinky Čaka. Pôsobil tu skoro 20 rokov. Posledné roky svojho života prežil pokojne. V Čake, kde sa venoval najmä práci medzi farníkmi, ktorých učil dobre gazdovať, prebudil v nich národné povedomie, pomáhal zlepšiť celkovú úroveň dediny. Zomrel v Čake 23. januára 1894. Konštantín Čulen (1904-1964) uverejnil množstvo prác z politiky, histórie, literárnej histórie a štatistické a biografické štúdie. MUDr. František Čulen (1907-1967) lekár a zberateľ záhoráckych legiend o cestách Krista s Petrom medzi ľuďmi. Ladislav Čulen (1916-1990) historik, zozbieral materiály o habánoch a vydal monografiu Habáni na Slovensku. Doc. PhDr. Ella Sekaninová-Čulenová DrSc.(nar.1926) vedecká pracovníčka,orientuje sa predovšetkým na rusko-slovenskú lexikografiu. Je spoluautorkou všetkých piatich dielov Veľkého Slovensko-ruského slovníka.

Aurel Dermek(1925-1989) ilustrátor a mykológ. Je známy v celom mykologickom svete. Jeho ilustrácie boli vystavené na medzinárodnej výstave botanickej ilustrácie v Pittsburgu v USA. Vydal knihy: Naše huby, Poznajme huby, monografiu Hríbovité huby a Huby lesov, polí a lúk.

PhDr. Konštantín Palkovič, Csc.(nar.1919) jazykovedec. Skúmal a opísal nárečia Skalice, Senice, Brezovej, Starej Turej, Piešťan, Trnavy a okolia. Veľa práce venoval výskumu lexiky Slovákov žijúcich v Maďarsku, v bývalej Juhoslávii, Rumunsku a Rakúsku. Je autorom publikácií: Príručka pre poslucháčov slavistiky, Slovenské nárečia, Úvod do štúdia slovenského jazyka, „Záhorácky slovník“ a monografia Brodské. Významná je aj jeho pedagogická činnosť na Katedre slovenského jazyka na FFUK v Bratislave.

Kultúra

V obci sa verejne používajú dve knižnice, školská a obecná. R. 1990 zriadili v Brodskom Miestny odbor Matice slovenskej, ktorej predsedom sa stal učiteľ Jozef Fabián. Poriadali sa tu výstavy a prednášky, najmä historické. Miestne kultúrne stredisko organizuje rozličné podujatia, poriada zájazdy, stretnutia jubilantov a iné tradičné kultúrne podujatia. V obci bola od roku 1920 takmer 50 rokov známa dychová hudba, ktorú založil Metodej Prajka a v súčasnosti už takmer 30 rokov pôsobí tanečno- spevácka skupina. Súbor Bročané má momentálne 20-22 členov a vedúcou súboru je p. Marcela Antálková. V Brodskom funguje aj detská folklórna skupina.

Brodské má na dobrej úrovni občiansku vybavenosť. Patria k nej: zdravotné stredisko, dom smútku, materská škola so štyrmi pavilónmi, základná škola vybavená odbornými učebňami, miestne kultúrne stredisko , v ktorom sa nachádza ľudová knižnica, kolkáreň, kinosála s kapacitou 200 sedadiel, malá sieň s náplňou o histórii obce, zasadačka vhodná pre kurzy a prednášky, spoločenská sála a kuchyňa, reštaurácia Morava, v ktorej je možnosť celodenného stravovania, široká obchodná sieť. Športový areál, ktorý sa skladá z telocvične, kde je umiestnená sauna, a športovísk- to sú dve futbalové ihriská(tréningové s umelým osvetlením) s krytou tribúnou pre divákov, tenisové kurty a reštauračné zariadenie. Telovýchovná jednota disponuje hotelom, v ktorom je kapacita pre 50 návštevníkov a ubytovňa pre 45 návštevníkov.

Príroda

Staré a nové koryto rieky Moravy, jej meandry, ktoré tvoria pekné prírodné zákutia vytvárajú možnosť trávenia voľného času a rybolovu. Od roku 2000 je obec súčasťou cykloturistickej mapy s nadväznosťou na ostatné cykloturistické cesty v rámci Slovenska, Česka a Rakúska

Symboly obce

Obecný znak pozostáva z dvoch postáv svätcov Cyrila a Metoda, ktorí majú v rukách pergamen a jablko, nad nimi sa vznáša holubica.

Vyhľadávať text